Postura

Postura (je v podstate len funkcia)

Dá sa dokázať, že je súvislosť medzi nesprávnym držaním tela a funkčnými poruchami pohybovej sústavy.

Na organizmus pôsobia sily:

vonkajšie (gravitácia, sily pri práci …),

• vnútorné – stabilizácia,– posturálna reaktibilita.

Pri stabilizácii aktivita svalov zasahuje prakticky celý organizmus.

Stabilizácia je nezávislá na našej vôli. Aktivitu stabilizačných svalov si neuvedomujeme.

Vnútorné sily pôsobia dlhodobo a majú zásadný význam ovplyvňujúcich:

• vplyv svalový,
• vplyv CNS (zabezpečuje kvalitu riadiacich funkcií – pri DMO vidíme aj poruchu motoriky).

Ontogenéza organizmu

Vývoj skeletu je ovplyvnený svalovými pomermi – pôvodná C chrbtica detí sa mení – na C lordózu,  Th kyfóza a L lordózu.

Na formovanie postavenia jednotlivých častí kosteného aparátu má formatívny vplyv svalová aktivita. Keď je táto:

1. v rovnováhe – jedná sa o normu,
2. v dysbalancii – jedná sa o poruchu držania.
3. Pri poruche CNS – následné nie sú len funkčné poruchy, ale aj štrukturálne (parapalegici majú obyčajne  genua valga),
4. pri prekročení zaťažiteľnosti skeletu – môžu sa následne vyskytnúť patologické aseptické nekrózy … a
5. pri nadmernom psychickom napätí – nasleduje svalová nerovnováha  – čo má za následok zmeny na skelete ( predsunutá hlava, chabé držanie tela …).

V priebehu ontogenézy sa menia zakrivenia osového orgánu v lordoticko– kyfotickom zmysle – taktiež sa mení postavenie panvy a hrudníka, to potom ovplyvňuje aj ostatné pohybové segmenty.

Na statiku nadväzuje lokomócia: t.j. vývoj nákročnej (úchopová) a opornej funkcie (odrazová).

Nákročná a oporná funkcia sa formuje z dvoch prejavov:

Ypsilaterálny vzor (nákrok a odraz na rovnakej HK a DK),

Kontralaterálny vzor (nákrok a odraz sú na kontralaterálnej strane).

Aj jedným aj druhým vzorom sa stabilizuje osový orgán (a teda aj postura), čo následne umožňuje jemný pohyb akrálne (písanie, práca prstami, kopanie do lopty …).

Posturu (aktívne udržanie tela, alebo údu v priestore) možno odvodiť od lokomočného vývoja dieťaťa – poloha na bruchu, opora o lakte, poloha na štyroch, šikmý sed…

Pri dobrej posture sú jednotlivé kĺby správne centrované ( = neutrálne postavenie) vďaka vyváženej aktivite agonistov  a antagonistov a zdravej CNS.

Od postury sú potom odvodené všetky postavenia jednotlivých pohybových segmentov.

Postura – nie je len držanie tela proti gravitácii, ale aj časti tela v priestore. Je základ akéhokoľvek pohybu. (Magnus: „Posture followes movement like a shadow“)

Posturálne funkcie:

–    posturálna stabilita,

• posturálna stabilizácia a
• posturálna reaktibilita.

1. Posturálna stabilitaHoci telo v priestore nemení svoju polohu (ľah, sed, stoj) – je to ale pritom dej dynamický. Nejedná sa o zaujatie polohy, ale o zaujímanie polohy – (proti pádu). 

Závisí od:

– výšky ťažiska,

– opornej plochy (plocha stupají),

– opornej bázy (plocha stupají + plocha medzistupajami + plocha medzi pomôckami).

1. Posturálna stabilizáciaAktívny dej proti vonkajším silám (gravitácia) – zabezpečuje relatívnu tuhosť kĺbov v priestore. Je to základný podklad pre pripravený pohyb akrálu.
2. Posturálna reaktibilitaReakcie celého pohybového systému na pohybovú chrbticu (ruka – až DK) – tu si môžeme predstaviť aktiváciu hlbokého stabilizačného systému. Jedná sa v podstate o vytvorenie punctum fixum.

Posturálna funkcia a CNS

Držanie tela je závislé na svalovom napätí – centrálne riadiace mechanizmy. Stabilizáciu v priestore zabezpečuje koordinovaná aktivita agonistov a antagonistov. CNS zabezpečuje centralizáciu v každom kĺbe. (Biofeetback).

Je známa postupnosť:

Zvýšené napätie – dysbalancia – nesprávne postavenie – bolesť – štrukturálna zmena.

Psychika ovplyvňuje svalové napätie v určitej oblasti  (nie svalovej skupine) – napr. šijová oblasť …

Deti s dg. CKP (centrálna koordinačná porucha) – mávajú neskôr vadné držanie tela – a potom obyčajne majú:

-zvýšenú lordózu C, L,

– zvýšenú kyfózu Th,

– asymetriu tajlov,

– anteverziu pliec,

– obojstranne býva prítomná scapula aláta,

– vpadnutý hrudník a

– pedes planovalgi.